Predškolský vek je ideálny na výučbu cudzieho jazyka

Mnohé roky prevládal názor, že učiť deti predškolského veku cudzí jazyk je zbytočné. Avšak najnovšie štúdie dokazujú, že najlepší čas na učenie sa akéhokoľvek ďalšieho jazyka pre dieťa je medzi prvým a druhým rokom života. Nižšie uvádzame niekoľko dôvodov, prečo je také dôležité vystavovať deti rannému osvojovaniu si jazyka

Učenie sa jazyka je prirodzeným procesom v prípade, že dieťa je malé

Dospelí sa často snažia naučiť jazyk určitým naprogramovaným spôsobom. Väčšina ľudí vie napríklad zarecitovať slovesné formy vo francúzštine, ale je pre nich ťažké rozprávať prirodzene po francúzsky počas návštevy tejto krajiny. Avšak, ak sa ľudia doslova ponoria do jazyka ako deti, pomocou hry a objavovania, môžu sa naučiť jazyk rýchlo a ľahko. Čím viac sa naše učenie jazyka podobá tomu detskému, tým ľahšie sa nám bude osvojovať. Deti vyrastajúce v podnetnom prostredí sa naučia minimálne 2000 základných slovíčok do veku približne 4 rokov. Jednoduchým pozorovaním toho, ako sa deti učia rozprávať, vieme dokázať, že sú prirodzene pripravené učiť sa. Počas prvých 6 mesiacov života deti bľabocú a produkujú pritom 70 rôznych zvukov, ktoré tvoria základ všetkých jazykov na svete. Rozprávať sa potom učia tak, že používajú len tie zvuky a slová, ktoré počuli vo svojom bezprostrednom okolí (poväčšine od rodičov a vychovávateľov). Mozog bábätka následne stráca schopnosť rozprávať jazykom, ktorého zvuky vo svojom okolí nepočuje (Kotulak, 1996).

Predškolský vek je najlepší vek

„Počas tohto obdobia, hlavne prvých 3 rokov života, sú položené základy myslenia, jazyka, vnímania, vzťahov, nadania a iných charakteristík," hovorí Ronald Kotulak, autor Inside the Brain (Vnútri mozgu). Bolo by mrhaním nevyužiť prirodzenú schopnosť detí učiť sa počas týchto prvých rokov života, kedy je učenie sa cudzieho jazyka rovnako ľahké ako učenie sa toho materinského. Keďže 50% schopnosti učiť sa, sa vytvorí v prvých rokoch života a ďalších 30% do veku 8 rokov, je na mieste tvrdenie, že programy zamerané na raný vývin dieťaťa poskytujú príležitosť na rozvoj raného osvojovania si jazyka. Toto však neznamená, že 50 až 80% inteligencie, vedomostí alebo znalostí sa vytvorí vo fáze raného detstva. Znamená to iba, že u detí sa počas prvých rokov života vyformujú hlavné nervové dráhy pre učenie sa v mozgu (Bloom, 1964). Existuje 6 takýchto hlavných dráh – učenie sa pomocou zraku, zvuku, chuti, hmatu, čuchu a vykonávaním určitých aktivít (Dryden & Vos, 1997). Neskôr sa jednotlivci učia na základe informácií získaných v ranom veku.

Vývinové štádia mozgu (Dryden & Vos, 1997)

Prvý mesiac - keďže zmysly bábätka reagujú na prostredie okolo neho, vytvárajú sa v jeho mozgu nové synaptické spojenia fenomenálnou rýchlosťou až 3 miliardy za sekundu (Kotulak, 1996). Všetko, čo jeho mozog v tomto vývinovom štádiu absorbuje, sa ukladá priamo do pamäťových buniek. Prvých šesť mesiacov - bábätká začínajú bľabotať, pričom používajú zvuky všetkých jazykov na svete. Rozprávať sa potom učia tak, že používajú len tie zvuky a slová, ktoré počuli vo svojom bezprostrednom okolí. Mozog bábätka následne stráca schopnosť rozprávať jazykom, ktorého zvuky vo svojom okolí nepočuje. Osem mesiacov - mozog bábätká už vytvoril približne 1000 biliónov prepojení (resp. spojení). Po tomto období nastane pokles tvorby takýchto prepojení, ak dieťa nie je vystavené dostatočnej stimulácii cez všetky jeho zmysly. Vek okolo desať rokov - v prípade priemerného dieťaťa približne polovica prepojení zanikla. 500 biliónov však zostane do konca života každého jednotlivca. Do veku dvanásť rokov - mozog dieťaťa by sa v tomto období dal označiť ako super špongia. Počas tohto obdobia sú položené základy myslenia, jazyka, vnímania, vzťahov, nadania a iných charakteristík. Po tomto období sa okná zatvoria; základná architektúra mozgu je dokončená (Kotulak, 1996). Preto je ľahšie naučiť sa cudzí jazyk počas tohto vitálneho obdobia.

Detí mladých imigrantov sú určitými vzormi

Nanešťastie väčšina amerických škôl vyučuje cudzie jazyky až keď sú deti na druhom stupni základných škôl. Podľa Harryho Chugani, detroitského pediatrického neurológa, výučba cudzieho jazyka by mala začať v predškolskom veku – kedy učitelia môžu maximalizovať vôľu a schopnosť dieťaťa učiť sa. V čase, keď dieťa dosiahne vek žiaka na druhom stupni, je optimálne obdobie už stratené. Úspech raného vyučovania cudzieho jazyka počas predškolskej dochádzky môžeme pozorovať počas návštevy škôlok pre imigrantov vo Švédsku. V týchto škôlkach nájdete 3-ročné deti, ktoré plynule rozprávajú troma rôznymi jazykmi (Dryden & Vos, 1997). Švédsko má vlastne jednu z najvyšších úrovní vzdelania na svete. Mnohí ľudia rozprávajú rôznymi jazykmi, hlavne v imigračných táboroch, kde sa tieto jazyky naučia veľmi rýchlo. Ako je to teda možné? Využívajú senzorickú stimuláciu a hru v kombinácii s učením sa jazyka.

Výskum mozgu potvrdzuje existenciu vývinových štádií v prípade osvojovania si jazyka

Každé zdravé dieťa sa rodí so 100 miliardami mozgových buniek a každá z nich počas života utvorí viac ako 20 000 prepojení (resp. dráh). Či sa tieto bunky spoja alebo zaniknú, záleží od toho, či dieťa žije v obohacujúcom prostredí (Buzan, 1984; Diamond, 1988; Ornstein, 1984, 1986). Čo to je obohacujúce prostredie? Je to prostredie, ktoré ponúka množstvo senzorických stimulácii. Marian Diamondová, zaoberajúca sa výskumom mozgu na University of California v Berkeley, vychovala jedny z najinteligentnejších potkanov na svete. Ak boli potkany umiestnené do klietok s rôznymi hrami, hlavolamami, zrkadlami, farbami a materiálmi, narástlo im väčšie množstvo mozgovej hmoty. V prípade, že potkany boli vložené do obyčajných klietok, mozog sa im zmenšil (Diamond, 1988).

Patricia Kuhl vysvetľuje v 10 minútovom videu, prečo je dobré vystavovať deti cudziemu jazyku čo najskôr

V rámci TEDxRainier sa Patricia Kuhl Deli o úžasné zistenia o sposób, akým sa babatko učia jeden jazyk ZA druhým - pocuvaj ludi vo svojom Okolie "robia si štatistiky" o zvukoch, Ktory musí ovládať. Dômyselné laboratórne experimenty (skeny mozgu) Odhaľujte, ako 6-mesačný babatko pouzivaju sofistikovanú logiku, aby porozumeli svojmu okolím.

Patricia Kuhl skúma, ako sa učíme jazyk ako deti, pri pohľade na spôsoby, ako náš mozog tvorí asi osvojovaní jazyka.