Hocus a Lotus
- metóda naratívneho formátu (rozprávania príbehu)
Autorkou metódy naratívneho formátu Hocus-Lotus je psychologička, Prof. Traute Taeschner z Universitá degli Studi, di Roma „La Sapienza“, ktorá vypracovala a vedecky overila novú metódu učenia sa cudzieho jazyka pre deti od 3 rokov do 10 rokov. Táto metóda stavia na psycholingvistických štúdiách
zameraných na sledovanie osvojovania si materinského jazyka u detí. Ide o „inovatívny teoretický koncept psychologickej podstaty ako narácia (rozprávanie príbehu), prejavovanie emócií v reči, správna komunikácia, používanie výrazových prostriedkov tváre, hlasovej intonácie, zacielenia pohľadu, akcie a gestikulácie, ktoré vytvárajú charakter postáv multilinguálnych produktov a rôznych spôsobov triednych aktivít“ (T.Taeschner).
Deti celým procesom učenia jazyka sprevádzajú postavičky - Hocusa a Lotusa
Vy ich ešte nepoznáte?
Hocus a Lotuska sú dvaja dinokroci - dinokrok je zmiešanina dinosaura a krokodíla, ktorí prežívajú svoje každodenné príbehy spolu s vašimi deťmi. Prostredníctvom jednoduchých a pútavých príbehov si deti osvojujú cudzí jazyk prirodzeným spôsobom. Dieťa sa učí celé frázy, nie len slová. Fixuje celé vety. Učenie je organizované formou hravých, mimicko–gestických a naratívnych aktivít. Metóda ponúka predovšetkým interné motivačné skúsenosti, ktoré majú za cieľ vtiahnuť detí do emotívno-afektívneho života. Príbehy sú tvorené jednoducho detsky s využitím najpoužívanejších rečových prostriedkov prezentovaných v krátkych muzikálových pesničkách.
Magické tričko a zázračná formulka premení triedu na park Hocusa a Lotusky, kde s nimi deti spoločne zažívajú rôzne dobrodružstvá a učenie cudzieho jazyka je zábavou. Rodič na hodine aktívne spolupracuje a hrá sa s dieťaťom. Nie je podmienkou, aby rodič cudzí jazyk ovládal, učí sa ho s dieťaťom. Dieťa nie je nútené hovoriť, spievať, ani hrať sa. Hodina má byť pre deti zábavnou. Jazyk je podávaný formou hry, divadielka a pesničiek.
V súčasnosti existuje množstvo metód výučby cudzieho jazyka. Metóda Hocus Lotus je vystavaná na zážitkovom učení, ktoré je deťom najbližšie. Pamäť detí v útlom veku je charakteristická mimovoľnosťou, citovosťou a konkrétnosťou. Mimovoľnosť pamäti znamená že zapamätávanie i vybavovanie sa uskutočňujú bez mimovoľnej aktivity, neúmyselne. Dieťa si zapamätá len to, čo chce. Citovosť pamäti spôsobuje, že si dieťa uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré preň majú silný citový význam – či už pozitívny alebo negatívny. Konkrétnosť pamäti predstavuje sklon uchovávať a vybavovať si predstavy a obrazy skutočných situácii, konkrétnych zážitkov viac než slová alebo pojmy. Dieťa v pamäti operuje viac predstavami a spomienkami.
Materiály
K zvýšeniu kvality vyučovania ako aj jeho výsledkov prispievajú aj materiály, ktoré táto metóda prináša. Deti prostredníctvom DVD s animovanými príbehmi neustále prežívajú nezabudnuteľné dobrodružstvá s Hocusom a Lotuskou.. DVD je päťjazyčné (anglicky, nemecky, taliansky, španielsky a francúzsky jazyk).
Autori konceptu mysleli aj na malých spevákov, ktorí si radi pospevujú a pripravili pre nich audio CD s malou sprievodnou knižkou. Knižka obsahuje texty piesní (rozprávok) a je ilustrovaná, čím ponúka možnosť voľného prerozprávania príbehu.
Malým čitateľom ponúkame Hocus Lotus komix, ktorý slúži ako pracovný zošit. Je vytvorený k preskúšaniu naučeného príbehu a tiež k domácemu opakovaniu. Obsahom knižky je šesť epizód komixovo stvárnených a po každej epizóde nasleduje niekoľko cvičení, ktoré vedú k porozumeniu a upevneniu nových poznatkov.
Učiteľská aktivita spočíva v dramatickej/divadelnej činnosti. Učiteľ rozpráva deťom rozprávku a zároveň ju divadelne znázorňuje, pričom deti po ňom opakujú jednotlivé frázy a jeho pohyb. Hlavnou zásadou nie je, aby učiteľ výborne ovládal cudzí jazyk, ale aby bol schopný spontánne pracovať s deťmi, získať si pomocou svojho prístupu deti k spolupráci a dokázal ich zaujať. Prof. Taeschner vypracovala špecifický manuál pre učiteľov, ktorí učia deti metódou Hocus-Lotus a zároveň vedie kurzy „magickej učiteľky“.
A aké sú výsledky metódy Hocus-Lotus?
Prof. Taeschner zaškolila 120 „magických učiteľov“ a po dvoch rokoch ich práce s deťmi vybrala 113 detí vo veku 4, 5 a 6 rokov, ktoré si mohli vybrať svoju obľúbenú rozprávku a za pomoci obrázkovej knižky (deti nevedeli čítať) mali porozprávať príbeh. Počas rozprávania príbehu boli natáčané na video a potom boli ich výpovede presne prepísané a porovnané s pôvodnou verziou rozprávky.
Prof. Taeschner zistila, že deti celkovo predčili jej očakávania v množstve použitých slov počas rozprávania príbehu, pričom úplne prirodzene staršie deti boli 
schopné vytvárať správnejšie vety a používali viac slov. Výsledkom jej zistenia bolo, že pomocou metódy Hocus-Lotus sa deti učili rozprávať cudzím jazykom rovnako, ako to robia pri učení sa materinského jazyka. Produkovali všetky možné vety, frázy, štruktúry, výrazové a jazykové prostriedky, ktoré im boli emočne blízke. Dôležitým záverom jej zistenia bolo, že deti sa takto učia všetky komunikačné modality, ktoré sú súčasťou verbálneho jazyka – výrazové prostriedky, gestá, intonáciu. Deti dokázali vyrozprávať príbeh používajúc vety, a pokúšajúc sa použiť temporálne ako aj kauzálne vetné spojenia. Do príbehov často dopĺňali svoje emócie a predstavy, čím pôvodný príbeh rozširovali a obohacovali.
Len 3% detí neboli schopné vyrozprávať príbeh. 7% detí vyrozprávalo príbeh používajúc na jednotlivé epizódy jednoslovné pomenovanie, 12% detí pri jednotlivých epizódach použilo celé vety a až 78% detí prerozprávalo jednotlivé epizódy s viac ako jednou vetou.
Základom celej metódy je, že deti nadobudnú k cudziemu jazyku a k učiteľke pozitívny prístup, na hodiny sa tešia, učenie je pre nich zábavou a identifikujú sa s postavičkami.
Viac sa o tejto metóde môžete dozvedieť na Hocus Lotus (stranka je v taliančine a angličtine),