Dôležité plazenie a štvornožkovanie
Na čo je dobré plazenie?
Pri plazení sa dieťa učí držať hlavu, koordinovať pohyby rúk, nôh a hlavy (očí), striedavým pohybom rúk a nôh sa rozvíja aj komunikácia hemisfér. Počas lezenia si deti uvedomujú dve strany svojho tela, získavajú zmysel pre smer a lateralitu. Koordinované pohyby pri lezení podporujú lepšiu diferenciáciu pohybov. Táto schopnosť pohybovať jednou časťou tela nezávisle, ale v synchrónii s ostatnými časťami tela, je základom rozvoja motoriky ako takej.Treba dať pozor aj na správny spôsob plazenia (dopredu, bez padania hlavičky) a lezenia (dopredu, nie vzad, gúľanie sa), vyhnúť sa ohrádkam a chodítkam.
Reflexy
Keď sa narodí malé dieťa, je schopné ovládať pohyby svojho tela len veľmi minimálne. Je odkázané na starostlivosť najbližších ľudí, ktorí mu svojou starostlivosťou pomáhajú rásťa vyvíjať sa.Príroda však na to, aby mu pomohla nejakým spôsobom sa o seba postarať v priebehu prvých týždňov a mesiacov života, vybavila dieťa tzv. „reflexami“. Reflexy poskytujú stereotypné, t.j. vždy rovnaké reakcie na určitý podnet. Ako príklad na reflexívnu reakciu organizmu môžeme uviesť situáciu, kedy položíme ruku na niečo horúce. Behom stotiny sekundy čosi akoby vykonalo rýchlu reakciu v podobe odtiahnutia ruky za nás, pričom sa tak udeje rýchlejšie, než si stačíme uvedomiť „Aha, to je horúce, mal by som odtiahnuť ruku“. Presne na tento spôsob fungujú reflexy v prípade, že naša nervová sústava funguje tak, ako má. Reflexy nám v určitých situáciách pomáhajú a majú ochrannú funkciu.
Po určitom čase by však tzv. primitívne reflexy mali byť transformované do adekvátnejšej pohybovej zručnosti. K takejto dokonalejšej podobe pohybu sa dieťa vývinom dopracuje – paradoxne – primárne prostredníctvom pohybov, ktoré jeho telo vykonáva približne počas prvého roka jeho života. Tým, že prechádza jednotlivými štádiami vývinu ako napr. zdvíhanie hlavičky, plazenie na brušku, sedenie, lozenie, postavenie sa a chôdza, máme signály o tom, čo sa deje na pozadí nervovej sústavy. Za normálnych okolností by dieťa malo prejsť všetkými týmito stádiami. Aby sa tak mohlo udiať, pomáhajú mu v špecifických pohyboch, ktoré k spomínaným vývinovým medzníkom potrebuje práve reflexy. Tie totiž stimulujú určité druhy pohybov, ktoré sa dieťa potrebuje naučiť aby spevnelo, naučilo sa nové pohyby a mohlo prejsť do „vyššieho levelu“ pohybov, t.j. do ďalšieho vývinového štádia (napr. z lozenia do státia a pod.). Morov reflex, Tonický labyrintový reflex, Asymetrický tonický šijový reflex, Symetrický tonický šijový reflex, Spinal Galantov reflex.
Toto sú len niektoré z primitívnych reflexov, ktoré hrajú významnú rolu v priebehu prvého roka života dieťaťa. Niekedy sa však stane, že sa nepotlačia včas a ostanú v organizme aktívne aj napriek tomu, že ich už dávno mali nahradiť vyššie, tzv. posturálne reflexy. Nepotlačené reflexy po tom, ako si splnili svoju úlohu, môžu mať neskôr súvis so špecifickými poruchami učenia a poruchami správania. 10-20% populácie má problém s učením. Z toho u 75% je prispievajúcím faktorom k zlyhávaniu v škole nevyvinutý STŠR. Dieťa nevie obsedieť, má problémy s písaním, pravo - ľavou orientáciou, koordináciou pohybov, serialitou a udržaním pozornosti. Ľahko môže byť označené ako dieťa s poruchou pozornosti alebo hyperaktívne dieťa.K problémom v škole sa často pridá aj neúspech v športe (zložité je naučiť sa hoci aj bicyklovať), zlé vzťahy so spolužiakmi (vďaka rušivému správaniu), nízka sebaúcta a nízke sebavedomie. (www.i-psychologia.sk)
Symetrický tonický šijový reflex sa objavuje približne v 30. týždni po počatí. Pri narodení dieťaťa je prítomný len na veľmi krátky okamih a znovu sa objaví obvykle v 8. až 11. mesiacoch, kedy dieťa začína byť pripravené na štádium lozenia „na štyroch“. Za bežných okolností býva potlačený predtým, ako dieťa začne liezť, t.j. vo väčšine prípadov okolo 8. až 11. mesiaca života.
Tento reflex môžeme v akcii vidieť vtedy, keď sa napr. dieťa “pohupuje” na štyroch na mieste a zrazu sa chce pozrieť hore, alebo niekde ďalej do priestoru, automaticky nastane to, že si “sadne” na nohy, pričom hlava a ruky sa vystrú (poloha v extenzii). Naopak keď sa chce pozrieť dole, ruky sa automaticky ohnú a nohy sa vystrú a zadok dieťaťa sa “vyhupne” hore (poloha vo flexii). Za bežných okolností nám tieto pre dieťa prirozdené pohyby prídu veľmi milé a obvykle ani netušíme, že to, čo sa práve vtedy deje, je symetrický tonický šijový reflex zapojený do činnosti.
V prípade, že nie je včas potlačený, často sa prejavuje nasledovným spôsobom:
- dieťa/dospelý si často zvykne až ľahnúť na lavicu, keď píše alebo číta
- “W” poloha pri sedení na zemi
- oslabená koordinácia oko-ruka
- neporiadok pri jedení – netriafa si dobre do úst a na stole po ňom vždy ostáva veľký neporiadok
- motoricky neobratné, mierne alebo viac ťažkopádnejšie pohyby
- ťažšie dokáže zaostrovať z blízkej na ďalekú vzdialenosť a naopak
- časté chyby pri prepisovaní textu z tabule, alebo z knihy
- ťažkosti naučiť sa plávať, alebo má nesynchronizované pohyby pri plávaní pod vodou (často tieto deti lepšie plávu pod vodou ako nad vodou)
- oslabená koncentrácia – v dôsledku ťažkosti vydržať sedieť v jednej polohe – stále mení polohu pri sedení – nohy na stoličke, pod zadkom a pod.
- deti s pretrvávajúcim týmto reflexom často neprešli v motorickom vývine štádiom lozenia – pretrvávanie tohto reflexu im bráni posunúť sa ďalej do tohto vývinového štádia
Výsledky niekoľkých štúdií potvrdili prítomnosť tohto reflexu u mnohých detí s diagnózou ADHD. V prípade, že bol u nich aplikovaný inhibično-stimulačný program, mnohé príznaky typické pre ADHD vymizli. Súvislosti tejto poruchy pozornosti s hyperaktivitou sú však oveľa komplikovanejšie. Pre bližšie informácie pozrite priamo časť ADHD.