II. Jemná motorika - časť 1.
Schopnosť ovládať svaly jemnej motoriky stojí za mnohými rutinnými činnosťami ako sú napríklad písanie, rozprávanie, schopnosť odomknúť kľúčom dvere, urobiť si čaj a mnohé iné. A je to práve jemná motorika, ktorá nás ľudí odlišuje od ostatných cicavcov. Za pohybom, ktorý vykonávame stojí schopnosť ovládať naše svaly. Svaly hrubej a jemnej motoriky nám umožňujú byť fyzicky aktívny a ovládať naše telo.
Jemné motorické zručnosti umožňujú vykonávať presné pohyby prostredníctvom skupiny malých svalov ako sú dlane, prsty, mimické svaly, a svaly riadiace pohyb očí. Vďaka tejto schopnosti môžeme siahať na predmety, dotýkať sa ich, manipulovať s nimi, koordinovať ruky so zrakovým vnemom, rozprávať a hýbať očami.
Schopnosť ovládať svaly jemnej motoriky stojí za mnohými rutinnými činnosťami ako sú napríklad písanie, rozprávanie, schopnosť odomknúť kľúčom dvere, urobiť si čaj a mnohé iné. A je to práve jemná motorika, ktorá nás ľudí odlišuje od ostatných cicavcov.
Rozvoj jemnej motoriky
Ovládanie jemnej motoriky je dokonalou súhrou nervového systému a svalov. Rozvoj jemnej motoriky si vyžaduje prostredie plné podnetov, ktoré budú precvičovať a podporovať svaly jemnej motoriky tak, aby sa tieto svaly rozvíjali podľa postupných rozvojových štádií a ruka v ruka s fyzickými možnosťami dieťaťa. Opakované precvičovanie svalov na jednej strane posiluje svaly a na druhej rozvíja mozog dieťaťa.
Rôzne aktivity, avšak aj spôsob ich prevádzania rozvíjajú odlišné svaly jemnej motoriky. Napríklad – pri kreslení rovnej čiary sa rozvíjajú iné svaly ako pri kreslení kruhu. Postupný rozvoj svalov jemnej motoriky umožňuje dieťaťu vykonávať stále nové činnosti a tak napredovať. A tak precvičovaním kreslenia krúžkov A ZÁROVEŇ aj rovných čiar bude dobrým základom schopnosti písať. Ak dieťa nebude schopné kresliť kruhy, môže mu to v budúcnosti spôsobiť problém pri písaní oblých písmen, pretože nebudú dostatočne vyvinuté svaly na danú činnosť.
Prirodzená motivácia a zvedavosť povzbudzujú dieťatko k aktivitám, ktoré sú pre neho obtiažne, avšak vhodná hra a cvičenie značne skvalitnia proces vývoja. Tempo vývoja je priamo závislé na zrelosti dieťatka a precvičovaní. Hrubá i jemná motorika umožňujú tak dieťaťu bez problémov ovládať rôzne prvky v jeho prostredí.
Od zovretej pästičky ku krasopisu
Jemná motorika dieťaťa sa vyvíja veľmi rýchlo. V prvých troch mesiacoch prevláda úchopový reflex, ktorý je zodpovedný za zovretie prstíkov, keď dieťatku vložíte do dlane nejaký predmet. Avšak koncom prvého roku života si už drobček vyberie spôsob, ako uchopiť predmet v závislosti od jeho vlastností (veľkosť, tvar) – volí medzi použitím celej ruky, oboch rúk, pinzetový úchop, pričom už v rukách udrží čokoľvek chce.
Schopnosť dieťaťa používať jednotlivé svaly sa rozvíjajú samostatne. Na začiatku bábätká používajú rameno a ruku spolu. Neskôr už ovládajú ruku i rameno samostatne a oveľa plynulejšie a koordinovane. Začína to jednoduchým pohybom celého ramena, a pokračuje postupným samostatným ovládaním častí ramena – ruky až po prsty.
A nakoniec, všetky aspekty jemnej motoriky spája spoločný menovateľ - koordinácia. Časom sa deti učia a osvojujú si súvislosť a interakciu jednotlivých častí tela, ako napríklad koordináciu oko – ruka, ktorá sa rozvíja od slabej koordinácie (dieťatko nedokáže uchopiť predmet, po ktorom túži) až po úplne vyvinutú koordináciu medzi okom a rukou, ktorá umožní dieťatku čokoľvek uchopiť do ruky i prstíkov a premiestniť to. Ďalšia dôležitá koordinácia, ktorá sa vyvíja v prvom roku je schopnosť ovládať obe ruky naraz. Deti majú túto schopnosť zvládnutú, keď začnú búchať s kockami v oboch rukách, dospelí využívajú túto schopnosť napríklad pri umývaní riadov, keď už každá ruka dokáže robiť iný pohyb.
Prechod od reflexných pohybov po plne kontrolované a plynulé pohyby vyžaduje od našich drobčekov veľmi veľa úsilia. Keď vidíte ako sa dvojmesačné bábätko snaží dočiahnuť na hojdajúcu sa hračku nad postieľkou, alebo polročné batoľa ako sa snaží stlačiť gombíček na interaktívnej hračke možno si položíte otázku – Čo ho motivuje, aby to robilo? Prečo sa nevzdá?
Sčasti je to preto, lebo cesta rozvoja dieťatka je veľmi inštinktívna. Bábätká sa rodia s nekonečnou túžbou ovládať svoje telíčka. A tento inštinkt prevláda počas ich dobrodružnej cesty plnej pokusov a úspechov. Keď drobček prvýkrát udrie do hračky, ktorá nad ním visí a tá sa rozhojdá, keď sa mu prvýkrát podarí stlačiť tlačidlo na jeho hračke a tá vydá zvuk, alebo sa mu podarí pinzetovým úchopom chytiť drobný predmet, je to dostatočne motivujúce na to, aby to skúšalo zas a zas. Všetky tieto aktivity posilňujú a zlepšujú koordináciu a jemnú motoriku a prinášajú mu z každého pokroku nekonečnú radosť.
Ako môžete dieťatku pomôcť?
Stupeň rozvoja koordinácie a jemnej motoriky veľmi závisí od množstva a kvality stimulov, ktoré dávame dieťatku v prvom roku života. Čím viac si dieťatko precvičuje tieto schopnosti, tým lepšie bude ovládať jemné motorické svaly rúk a prstov. Ak nebudeme dieťa dostatočne stimulovať k používaniu týchto svalov, môže sa to odraziť napríklad v problémoch s písaním, či kreslením v neskoršom veku.
Vy, ako rodičia môžete dieťatku pomôcť objaviť a rozvíjať tieto schopnosti množstvom motivačných cvičení a aktivít, ktoré budú pracovať s predmetmi rôznych tvarov, veľkostí, materiálov, hmotnosti, čo bude podporovať dieťa používať rôzne skupiny svalov. Čím viac rôznorodých aktivít vymyslíte – ťahanie, tlačenie, kotúľanie, tým viac budete precvičovať jeho svaly.
V procese rozvoja jemnej motoriky je každé štádium veľmi dôležité a unikátne. Napríklad dvojmesačný kojenec dokáže natiahnuť rúčky pred seba, ale nie do stredu. Ak mu zavesíte hračku doprostriedka, kam nedočiahne, stratí trpezlivosť a bude ho to frustrovať. Deväťmesačné dieťa nebude ešte tušiť, ako si poradiť s triedením rôznych tvarov do krabice, ale keď dáte vrchnák preč, veselo začne jednotlivé tvary do krabice hádzať a bude si tak precvičovať jemné motorické zručnosti.
Je dôležité, aby ste poznali základné míľniky vývoja dieťaťa, vyhnete sa tak prehnaným očakávaniam a sklamaniu. Taktiež v prípade, že sa vyskytne nejaký problém, môžete ho včas konzultovať s lekárom. Prehnané očakávania Vám môžu potlačiť radosť z pokrokov dieťatka. Čo je však dôležitejšie, tieto negatívne pocity sa prenášajú na dieťa, čo môže spôsobiť jeho slabú sebadôveru v budúcnosti.