O hravých deťoch a ich rodičoch
Na čo sú deťom rodičia? Pýtali sme sa pred časom ľudí na námestí na jednom z našich happeningov. Šesťročný Jakubko v tom mal absolútne jasno – na hranie. Rodičia sú deťom na hranie. „Premúdrelí dospeláci“ by samozrejme vedeli odrecitovať, že rodičia sú deťom na starostlivosť, na napĺňanie psychických potrieb, na poskytovanie pocitu bezpečia, na rozvoj sebavedomia, či na stanovovanie hraníc. Deti však vo svojom veku poučky nepotrebujú. Zatiaľ im postačí zážitok - zážitok spoločne stráveného času so svojimi rodičmi pri hre.
Čo je to hra? Hra je činnosť, ktorú robíme radi, tešíme sa z nej, sme pri nej spontánni. Prečo je pre dieťa taká dôležitá? Dalo by sa povedať, že hra je v podstate „práca“ detí, je to ich hlavná náplň dňa. Je dôležitá pre ich zdravý vývin citový aj rozumový. Hra pomáha deťom zvládnuť stres, zvládnuť adaptáciu na nové. Pomáha im byť aktívnymi, vedieť si vybrať a vykonávať určité činnosti. Získavajú ňou zážitky a skúsenosti. Pri hre sa deti učia dosahovať ciele, riešiť problémy. Mala by byť príležitosťou na skúšanie nového, nachádzanie nápadov. Hra na niekoho, na niečo rozvíja porozumenie sociálnym rolám, pravidlám, rozvíja empatiu.
A čo je možno najdôležitejšie – hra má výrazný medziľudský rozmer. Najlepšia hra je, keď sa hráme s niekým. Pre deti sú najprirodzenejšími a najdôležitejšími partnermi pre hru jeho rodičia, neskôr súrodenci a ešte neskôr kamaráti. Spoločnou hrou dieťaťa a rodiča sa zlepšuje a prehlbuje ich vzťah. Hra je vtedy dobrá, zábavná a príjemná pre obe strany, keď sa hroví partneri snažia akceptovať a empaticky sa prijímať. V hre s rodičmi sa dieťa učí spolupráci, komunikácii, vzťahom. Učí sa pravidlám dobrého vychádzania s inými.
Ak si rodič sám pre seba dá za cieľ zlepšiť vzťah so svojim dieťaťom, nemusí vymýšľať nič zložité, technicky či finančne náročné. Stačí keď sa rozhodne a venuje dieťaťu čas, prispôsobí sa jeho hre, snaží sa vnímať, čo ho baví a ako by sa on do toho mohol pripojiť. Počas hrania by sme sa my rodičia mali snažiť priblížiť svetu svojho dieťaťa, porozumieť mu, naladiť sa naň a komunikovať s ním. Pri hre môžeme svoju pozornosť zamerať na to, čo všetko naše dieťa dokáže, aké je vynaliezavé a oceňovať ho za pozitívne veci, ktoré sme si všimli. Jednoduchou hrou môžeme preukazovať dieťaťu nesmiernu podporu. V hre by sme sa mali snažiť dať dieťaťu slobodu. A keď je to potrebné, zasiahnuť, usmerniť ho. V hre dieťaťu umožňujeme, aby nás vnímalo ako svojho spojenca.
Predstavte si dnešné dieťa. Možno vám napadne – hra na počítači. Aj keď sa veľmi neodporúča, aby dieťa trávilo veľa času pri televízii alebo počítači, pretože ho to robí pasívnejším a v takejto virtuálnej hre dieťa nemá príležitosť testovať fyzickú stránku života. Ale aj pri počítačovej hre je priestor na to, aby sa môže rodič zapojil, aby sa s dieťaťom hral a rozprával.
Je hra dôležitá aj pre rodiča? Niektorí rodičia a najmä tatovia asi nechápu, prečo tu nabádam rodičov ku hre. Veď je to také samozrejmé, jednoduché a predovšetkým zábavné! Mnohým z nich je príjemné tráviť spoločné chvíle s deťmi, je im príjemné hrať sa. Niektorým deťom ich kamaráti aj závidia takýchto spontánnych a hravých oteckov, či niekedy mamičky. Každý rodič bol kedysi dieťaťom a keď na to už zabudol, môže sa cez hru vrátiť do tých bezstarostných čias, vstúpiť na cestu do fantázie, zrelaxovať. V hre nejde veľmi o výsledok, stačí len ten radostný proces. Môžeme si v nej oddýchnuť od výkonov, cieľov a výsledkov, ktoré sa očakávajú od dospelého človeka na každom kroku.
Sú všetci ľudia hraví? Sú všetci rodičia hraví? Pravdepodone nie. Pre každého z nás ale existuje nejaká hra – zábavná, nenútená aktivita, ktorá nám spríjemní voľný čas. Ale niekedy je pre dospelého ťažké byť spontánny, uvoľnený od všetkých povinností, zabávať sa detským spôsobom. Čo v prípade, ak vás hry vašich detí nebavia? Čo ak vás napríklad stavanie garáží pre autíčka, prezliekanie bábik, bojovanie s dinosaurami, či kopanie do lopty neoslovujú ale vaše dieťa ich zbožňuje vo svojom voľnom čase najviac?
Racionálnejšie založení rodičia sa môžu snažiť nájsť čokoľvek zaujímavé v hre so svojimi deťmi. Získajú tak šancu porozumieť svetu dieťaťa, pri hre s dieťaťom môžu premýšľať – prečo sa hrá takto? na čo asi teraz myslí? čo teraz asi cíti? čo mu to prináša, že stále chce opakovať túto istú hru?... Porozumenie vlastnému dieťaťu sa môže prostredníctvom spoločnej hry prehlbovať.
Detstvo trvá krátky čas. Škoda ho nevyužiť na to, aby sme sa stali blízkymi osobami pre svoje deti. Osobami, s ktorými sa deti radi zahrajú. Hľadajme spôsoby, ako nám bude spolu s deťmi príjemne, vyskúšajme sa niekedy zaprieť. Skúsme ísť do toho a pojazdiť si s dieťaťom autíčkom na koberci alebo sa s ním len tak „blázniť“. Oplatí sa byť blízko svojmu dieťaťu, užívať si ho, podporovať s ním vzťah ešte v čase, kým sa nerozhodne z rodičovského hniezda odletieť.
Odmenou pre rodičov za hranie sa býva silné puto, dôverný vzťah so svojim dieťaťom.
Denisa Ničíková,
psychologička, Centrum Návrat v Žiline
zdroj. https://hra.navrat.sk/