Nosenie detí v šatke

Preprava dieťaťa je pre každého rodiča dôležitá téma a výberu prepravného prostriedku venujeme veľa času. Niekto preto, aby si uľahčil život, niekto preto, aby poskytol dieťaťu prirodzený a spokojný život v prvých rokoch života... Z prirodzeného hľadiska je najvhodnejší prepravný prostriedok jednoduchá šatka na nosenie detí. Prečo? O tom sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Nosenie detí v šatke

Len relatívne nedávno sa sterilita a dodržiavanie určitých zásad stali dôležitejšie ako pocit bezpečia. Spoločná posteľ s matkou po pôrode bola vymenená za inkubátor a železné postieľky, materské prsia za fľašu a šatka za kočiar. Odporúčania, ktoré dostávali naše matky a babky: „Keď dieťa plače, tak ho určite neberte do náručia, lebo ho rozmaznáte. Je lepšie nechať ho kričať, aby sa mu posilnili hlasivky a pľúca, aby neskôr lepšie hovorilo..." formovali celé generácie. Takýto prístup predstavuje odklon od prirodzeného a spôsobuje nárast závislostí na rôznych náhradách. Neschopnosť mať rád, naviazať a udržiavať vzťahy, ktoré pozorujeme v dnešnej dobe, majú bezpochyby korene práve v našom ranom detstve.

V tehotenstve tvorí matka a dieťa jednotu, taktiež je v blízkom kontakte s otcom. Po pôrode nastáva pre dieťa veľmi ťažké obdobie, kedy sa musí prispôsobiť novým podmienkam. Práve tým, že si svoje novonarodené dieťatko matka privinie ihneď po pôrode na svoje telo, mu dáva nevýslovný pocit istoty a známeho bezpečia. Nemalo by to byť iné ani v ďalších dňoch. Dieťa potrebuje neustálu blízkosť a tá sa určite nedá zabezpečiť kočiarom alebo postieľkou v samostatnej izbe. K tomu je vhodná práve šatka na nosenie detí, ktorá je veľmi praktická a zároveň pomáha správnemu a radostnému vývoji dieťaťa.

V  prvom roku života získava dieťa cez telesný kontakt s rodičmi alebo s inými osobami, ktoré sa o neho starajú, istotu a dôveru k svojmu okoliu. Keď je dieťa uviazané šatkou k telu rodiča, pričom sa k nemu prispôsobivo pritúli, pociťuje bezpečie svojho bytia. Miera blízkosti k matke a hneď po pôrode i k otcovi, určuje tempo jeho fyzického a psychického rozvoja. Na tele rodičov môže dieťa svoje dozrievanie koordinovať lepšie než v postieľke alebo v kočíku. Stará rozšírená predstava, ktorú mali ešte i lekári v minulých desaťročiach, že malé dieťa potrebuje k svojmu prospievaniu len predpísané množstvo potravy a bežnú starostlivosť a v ostatnom môže byť prenechané samo sebe, je našťastie už prekonaná. Tak, ako pomáha hlas matky dieťaťu pri vývoji jeho reči, alebo ako mu matkine prsia, ruky, prsty sprostredkúvajú dotykové vnemy, tak prežíva dieťa spočívajúce na tele rodiča už skoro rovnováhu a nadväzuje bezprostredný kontakt s okolím. Opätovné vracanie sa k noseniu detí je aj znamením vracaniu sa k „ľudskejšiemu" správaniu sa k našim deťom.

Dôvody pre NOSENIE DIEŤAŤA

Nosenie povzbudzuje správny telesný vývoj dieťaťa

Najčastejším argumentom proti noseniu detí je obava, že sa poškodzuje chrbtica dieťaťa v porovnaní s vozením v kočíku, kde dieťa leží rovno. Podľa mnohých odborníkov sú tieto obavy bezpredmetné. Práve o opaku svedčia ľudia, ktorí dnes sedia s poškodeným chrbtom u ortopédov. S veľkou pravdepodobnosťou ležali ako bábätká - ako sa patrilo - na chrbte. Všetky Afričanky, ktoré so zdvihnutou hlavou nosia svoje deti na chrbte, strávili sami svoje detstvo na chrbte svojej matky.

Mnoho ľudí sa zhrozí pri pohľade na guľatý chrbátik dieťaťa v šatke. Keby takto sedel dospelý, mal by skutočne problémy s chrbticou. Takisto ako nie je potreba vyrovnávať krivé nožičky dieťaťa, aby rástli rovno, nie je treba narovnávať detský chrbátik, ktorý bol ohnutý po celú dobu v maternici, skôr, než sa bude narovnávať sám. Práve správne pevne uviazaná šatka na nosenie dokáže zabrániť, aby sa stavce dieťaťa zle vyvíjali, lebo dieťa podopiera.

Jedna z najskôr dozrievajúcich častí mozgu je centrum pre udržiavanie rovnováhy. Pohyb s bábätkom má preto veľmi pozitívne účinky. Toto využívajú rôzne kliniky k podpore vývoja predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou váhou. V Chicagu boli inkubátory vybavené vodnými postieľkami, na švédskych klinikách sa používajú závesné matrace. U týchto detí sa nevyskytli tak často srdečné a dýchacie ťažkosti.

Nosenému dieťaťu sa dostáva mnoho pohybových podnetov. Nielenže môže vnímať pohyb v priestore, ale nosiaca osoba poskytuje prostredníctvom blízkeho telesného kontaktu svoje vlastné pohyby tela, resp. svalovú aktivitu priamo nožičkám dieťaťa, z ktorých sa prenáša na bedrové kĺby. Tieto pohybové podnety sú pre vývoj detských bedrových kĺbov prínosné, pri ideálnej polohe podporujú prekrvenie hlavice bedrového kĺbu k jamke tohto kĺbu. Ide hlavne o nosenie na boku, ale i pri nosení v pozícii „tvárami k sebe". Ak rodič nosí dieťa dostatočne často počas dňa, tzv. „viazanie na široko" nie je vôbec nutné.

Nosenie povzbudzuje správny duševný vývoj dieťaťa

Keď je dieťa uviazané k telu matky, predstavuje to pre neho známe fungovanie, ktoré si pamätá z obdobia, keď bolo v tele matky počas tehotenstva a pokračuje v utužovaní vzťahu, ktorý medzi matkou a dieťaťom nastal už pred narodením. Dieťa vníma v maternici duševný stav matky, tlkot srdca, rytmus dychu, rytmus kolísavých pohybov. Toto je pre neho veľmi príjemná a známa hudba a sprostredkováva mu pocit istoty. Samotný pôrod prežíva dieťa ako šok a stres. Najmä preto, že sa rodí do neznámeho prostredia chladnej nemocnice, ktorá je neznáma nielen pre dieťa, ale hlavne pre jeho matku. Z bezpečia materského lona prichádza do cudzieho sveta, v ktorom sa všetky jeho doterajšie vnemy obrátia v opak: temnota sa stane svetlom, teplo zimou, zvuky známe z matkinho tela nahradia iné.

Práve preto po pôrode dieťa potrebuje tak veľmi blízkosť matky. Jej dobre známy tlkot srdca mu môže vrátiť stratenú dôveru. Nosené dieťa pociťuje najvyššiu mieru bezpečia a blízkosti. Z tejto polohy môže pozorovať život okolo seba a učiť sa.

Ešte donedávna a dokonca aj dnes sa považuje novorodenec za nesamostatnú bytosť, obdarenú len malými schopnosťami, a preto musí tráviť čas predovšetkým jedlom a spánkom, aby tak vyrástla v ľudské dieťa, ktoré je schopné komunikovať. Dieťa, ktorého telesné potreby sú uspokojené a ktoré spí v samostatnej, nehlučnej miestnosti, však vôbec nemusí byť spokojné.

Predstavte si, že ste zvyknutí 9 mesiacov na pohyb, hluk, rozhovory, spev, hudbu... Zrazu sa to zmení a je stále ticho, ticho. Cítili by ste sa v bezpečí? Z vlastných skúseností dokázala moja dcérka prespať v šatke v hlučnom prostredí niekoľko hodín, pokiaľ som ju nedala zo šatky preč. Keď bola v tichu domova, v posteli, spala len niekoľko minút, maximálne hodinu.

Dieťa začne väčšinou plakať, ak potom, čo na seba krátko hlasne upozornilo, nedostalo od rodičov žiadne potvrdenie o ich prítomnosti. Túžba po prítomnosti alebo len potvrdenie prítomnosti osoby, ktorá sa o dieťa stará, práve vzniká častejšie tam, kde je najmenej podnetov, ktoré by mohli dieťa znepokojovať (hluk, rozhovor, hudba a pod.) - ako si veľa rodičov chybne myslí. Avšak ticho a samota, zdanlivo niečo normálne a nijako nevzbudzujúce úzkosť, dieťa práve z vyššie uvedeného príkladu znepokojujú.

Potreba blízkej prítomnosti osoby, ktorá sa o dieťa stará sa odzrkadľuje aj vo fakte, že dieťa dokáže hlboko spať, aj keď sa osoba, ktorá ho nosí hýbe a mení polohy. Toto svedčí o tom, že mu to vyhovuje, lebo pohyby signalizujú prítomnosť osoby, ktorá sa o dieťa stará.

Prostredníctvom blízkeho kontaktu s rodičom v šatke dieťa lepšie vníma ich momentálne prežívanie, aktivity, hlas, spev, a naopak, rodič zase lepšie vníma, v akom stave je dieťa, aké sú jeho potreby. Matka dokáže lepšie vycítiť, kedy chce dieťa piť materské mlieko, kedy chce spať, kedy potrebuje matkinu pozornosť a pod.

Nosené deti plačú oveľa menej ako nenosené deti. Pozorovania ukázali, že deti, ktoré boli aspoň 4hodiny denne nosené, plakali od tretieho týždňa života výrazne menej, než deti, ktoré neboli nosené. Naviac boli v čase bdenia dlhšie v spokojnej nálade. To všetko znamená výhodu pre správny vývoj dieťaťa.

Odkiaľ pochádza zvyk nosiť dieťa v šatke?

Už od počiatku sa ľudstvo takto staralo o malé deti a až do minulého storočia to bolo prirodzené aj pre Európu. Keď sa zamyslíme, že starí Egypťania, Gréci, Aztékovia a Kelti, národy so silnou vôľou, ktoré vytvorili vyspelé kultúry, boli v prvých rokoch života nosení v šatke, určite nebudeme pochybovať o význame tohto „dopravného prostriedku".

Kedy začať dieťa nosiť?

Najvhodnejšie je začať nosiť dieťatko samozrejme hneď od narodenia. Teplo hniezda, ktoré dieťa zažívalo v bruchu maky, potrebuje ešte v prvých rokoch života. Prvotnú dôveru môžeme upevniť nosením dieťaťa na tele matky. Až potom, keď sa dieťa nasýti svojou potrebou väzby, trúfa si rozvíjať svoju vôľu a odpútať sa.  Preto nosenie v šatke hneď po pôrode mu zvyknuté podmienky pripomína a ľahšie sa mu zvládne toto ťažké obdobie. Čo môžete po pôrode urobiť viac pre seba a svoje dieťa ako byť čo najviac v úzkom a intímnom kontakte ako to bolo počas tehotenstva? Nič vám nemôže nahradiť pocit blízkeho prepojenia a hrejivého tepla ako nosiť dieťa na svojej hrudi. Dieťa stále cíti váš známy dych, tlkot srdca, vašu vôňu, veci jemu veľmi známe z obdobia v brušku. Taktiež aj pre vás je zmena po pôrode príliš veľká a takto sa aj vám šestonedelie podarí prežiť oveľa jednoduchšie.

Kedy prestať dieťa nosiť?

Keďže žijeme v Európe a drvivá väčšina z nás nebola z vysokou pravdepodobnosťou v detstve nosená v šatke, dĺžka nosenia dieťaťa sa nemôže porovnávať s krajinami ako sú napríklad Peru alebo Sudán. Aby znovu objavili stratené inštinkty, predsavzali si dnešní rodičia, že svoje deti budú nosiť tak, ako to robia napr. v Afrike a prepadli ilúzii, že je možné obnoviť podobný životný štýl aj v Európe. Avšak nie je možné preniesť inštinktívne tradície z jednoduchších životných podmienok do našej blahobytnej spoločnosti. V čom spočívajú rozdiely? 

- Deti v chudobných krajinách vyrastajú vo veľkých rodinách. Nenosí ich len matka, ale aj tety, ujovia a súrodenci. Dieťa sa môže naviazať aj na týchto ľudí a tak sa odpútať od matky a ponechať priestor pre ďalšie deti. Oproti tomu dieťa žijúce na Slovensku žije prevažne v malej rodine, ktorá sa len ojedinele stretáva so svojou širšou rodinou alebo inými rodinami. Dieťa je nosené iba rodičmi, väčšinou však najmä matkou. Stále častejšie žije matka sama, alebo je tu obvyklé rozdelenie úloh: otec chodí do práce, matka je s dieťaťom doma. A keďže dieťa väčšinou vyrastá bez súrodencov, vzniká silná väzba na matku.

- V jednoduchých životných podmienkach je bieda najväčším učiteľom, ktorému sa všetci musia prispôsobiť, aby prežili. V šatke zažívajú deti teplo hniezda za cenu znemožnenia pohybu a často veľkého hladu. Veľa hodín denne sa musia prispôsobovať postoju a pohybom pracujúcej matky alebo pochodovému pohybu karavány. Aj keď je to dieťaťu nepríjemné, nemôže polohu tela zmeniť. Malý Laponec sa napríklad nemôže voľne dívať, keď je kvôli šľahajúcemu ľadovému vetru zabalený do hrubej šatky, nehovoriac o tom, že z nej nemôže kedykoľvek vyjsť a hrať sa napríklad so psami, ktoré ťahajú sane. Dieťa sa proste stále musí prispôsobovať tomu, kto ho nosí. Oproti tomu keď matka nosí dieťa v luxusných podmienkach vysoko rozvinutej spoločnosti, nič jej nebráni, aby svojmu dieťaťu poskytla slobodu, ktorú si žiada. Matka nemusí s dieťaťom pracovať a už vonkoncom nemusí ísť s karavánou cez púšť. Jedine hustá premávka na ceste ju núti obmedziť dieťa a nevystavovať ho nebezpečenstvu. V ostatných prípadoch (v byte s ústredným kúrením, v lese, parku, na ulici...) sa matka prispôsobuje dieťaťu a nosí ho v šatke len tak dlho, pokiaľ to dieťa chce.

- Na tele manuálne pracujúcej osoby dieťa prežíva denne veľmi dynamické pohyby. Pohybuje sa v rytme toho, ako babička drví zrno, pumpuje vodu, perie bielizeň v rieke alebo ide rýchlym krokom na trh. Dieťa sa vlastne nachádza v živej kolíske, v ktorej cíti bezpečie a poriadok, a ktorá cvičí koordináciu pohybov a zmyslov. Dnešní rodičia, za ktorých vykonávajú väčšinou ich prácu elektronické prístroje, oveľa menej svojmu dieťaťu sprostredkovávajú skúsenosť spoločného pohybu. Dieťa držia skôr staticky a to ho neuspokojuje. Potom zisťujú, že sa častokrát upokojí až keď ho kolísajú alebo sa rýchlo pohybujú. Vtedy sa nosenie stáva samoúčelné.

- V ekonomicky rozvojových krajinách deti musia až do troch až štyroch rokov znášať nedostatok pohybu. To, že sú nosiči schopní uniesť veľké, až 15 kilogramov ťažké dieťa, súvisí s ťažkou telesnou prácou, na ktorú sú zvyknutí. Ľudia sa v nej cvičia totiž celý život. Keď po dlhých rokoch obmedzeného pohybu v šatke dieťa dorastie na to, aby bolo samostatné, čoskoro nasledujú príklad veľkých a samo dlhé hodiny nosí svojich malých súrodencov. A to nielen pri hre, ale aj pri naozajstnej práci.

Oproti tomu tento telesný tréning dnešným rodičom chýba. To vedie k tomu, že sú schopní nosiť svoje dieťa „len" šesť až dvanásť mesiacov. Dieťa je v tomto veku pre rodičov príliš ťažké a akonáhle sa začne vzpierať určitej polohe tela alebo dĺžke nosenia, sily rodiča sú vystavené ťažkej skúške. Veľa rodičov priznáva: „V jednom roku bolo dieťa silnejšie ako ja."

Ak začne mať malé dieťa dojem, že je silnejšie ako jeho rodičia, stráca možnosť cítiť sa u nich v bezpečí a brať si z nich príklad. Aby malo pocit istoty, neostáva mu nič iné, než ovládať slabších a manipulovateľných rodičov. Z nasledovného vyplýva, že nie je možné tak jednoducho prenášať životný model jednej kultúry na druhú. Mali by sme kriticky skúmať, čo sa dá prevziať tak, aby nám to pomohlo a nie škodilo.

Preto k dĺžke nosenia detí v šatke existujú nasledovné odporúčanie:  

v prvých mesiacoch života by sme mali nosiť čo najviac. Zjednotenie s matkou, ktoré dieťa pociťuje v jej tele pôrodom nekončí.
po prvom polroku môžeme nosenie obmedziť, podľa vlastných pocitov a váhy dieťaťa. Dá sa kombinovať šatka s kočíkom. Pre správne držanie tela a rast dieťaťa najviac vyhovuje nosenie na boku.
mali by sme často pestovať blízky telesný kontakt s dieťaťom (aj matka, aj otec).  K tomu nepotrebujeme nutne namáhavé nosenie. Keď stojíme, sedíme, ležíme, máme možnosť komunikovať s dieťatkom tvárou v tvár, a tak odpovedať na jeho výraz a potreby. Lásku dieťaťu nemôžeme sprostredkovať bez telesného spojenia. Až neskôr je toho schopné, ale dovtedy si ju musí prežiť na „vlastnej koži".

Niekoľko užitočných tipov:

Ako začať s nosením?

Ak chcete prvýkrát vložiť dieťa do šatky, vyberte si čas, kedy má vaše dieťatko dobrú náladu a vy sa nikam neponáhľate. Po vložení dieťaťa do šatky sa začnite ihneď pohybovať, aby dieťa hneď pocítilo rytmus chôdze. Nedajte sa odradiť prípadným plačom alebo nespokojnosťou bábätka. Je to pre neho nová vec a pokiaľ nebolo nosené ihneď odmalička, musí si znovu tento tesný kontakt pripomenúť. Ponúknite dieťaťu v šatke viac polôh, samo vám ukáže, ktorá je mu najpríjemnejšia. Pokiaľ už nemáte problémy bežne sa pohybovať po domácnosti, choďte na prechádzku. Ak nie ste zvyknutí na fyzickú námahu, môžete asi nejakú dobu cítiť po nosení svalové napätie. Môžete to brať ako kondičné cvičenie. Telo si postupne zvykne na námahu, ktorú musí vynakladať pri nosení a postupne pre vás nebude ťažké dieťa nosiť aj niekoľko hodín v kuse.

Ako často môžem svoje dieťa nosiť?

V tejto otázke by ste mali dať na vlastnú intuíciu a na vaše dieťa. Ak nosíte dieťa ihneď od narodenia, môžete ho nosiť neustále, určite bude spokojnejšie vo vašom náručí, než samotné v postieľke. Ako bude dieťa rásť, treba mu nechať aj voľný pohyb pre lezenie alebo batolenie. Bábätká sa naučia dávať veľmi rýchlo jasne najavo, či chcú byť „hore" alebo „dole". Dieťa si samé prirodzene reguluje dĺžku nosenia, ktorá klesá s jeho vekom a motorickými schopnosťami. U starších detí sa šatka využíva viac ako prepravný prostriedok, či výborná pomôcka na uspávanie, než ako celodenné nosenie.

Dieťa môžete začať nosiť kedykoľvek

Šatku si môžete zadovážiť pre akokoľvek staré dieťa. Pre nosiča je najvýhodnejšie začať nosiť dieťa od narodenia. Na zvyšujúcu sa záťaž si potom telo zvyká postupne.

So šatkou ste plne samostatní

Šatku si dokážete uviazať bez pomoci ďalšej osoby. Ste teda úplne sebestační. Ak pôjdete na menší nákup, k doktorovi, či priateľke, môžete si so sebou vziať tašku cez rameno, kam dáte náhradnú plienku, utierky na utretie, peňaženku, doklady, jednoducho čokoľvek, čo na svojej ceste budete potrebovať.

Návod na použitie

K šatke sú priložené podrobné návody na použitie. Nemusíte sa obávať, že použitie takéhoto nosítka je príliš náročné. S postupom času získate aj skúsenosti s nosením v jednotlivých polohách.

prípadne navstívne náš kurz - naučime Vás to 

Nenavykne si dieťa príliš na nosenie?

Na túto otázku sa treba pozrieť z pohľadu veku dieťaťa. Po narodení sú všetky vnemy (teplo, chlad, hlad, ostré svetlo, hluk) pre dieťa nové a cíti sa neisté. Je samozrejmé, že sa bude dožadovať byť blízko osoby, u ktorej sa cíti byť chránené. Niektoré deti sa takejto prítomnosti môžu dožadovať veľmi často. Doprajte im to, uľahčíte im začiatok na tomto svete. Ak si zadovážite šatku, uspokojíte potreby dieťaťa bez toho, aby vás to príliš zaťažovalo. Čím bude dieťa staršie, tým ľahšie sa bude osamostatňovať, ale nechajte mu možnosť, aby sa v prípade potreby vždy mohlo uchýliť do vašej náruče. Neskôr, keď sa už dieťa samo pohybuje, začne samo odmietať obmedzujúci pobyt v šatke.

Nebude ma bolieť chrbát?

Veľa ľudí má obavy z bolesti chrbta. Pokiaľ budete nosiť dieťa od narodenia, kedy má v priemere štyri kilá, nemali by ste pociťovať žiadnu záťaž. Ak začínate nosiť staršie dieťa, nezabudnite, že vaše telo si na nesenie bremena musí privyknúť. Základom tiež je, aby dieťa v šatke tesne priliehalo na vaše telo. Vtedy je nosenie menej namáhavé. Ak pri nesení predsa len začnete cítiť tlak na ramenách alebo v chrbte, skúste zmeniť typ úväzu, polohu dieťaťa, alebo vymeniť nosné rameno a tým presunúť záťaž.

Ako dieťa uspávať pomocou šatky?

Má vaše dieťa problém so zaspávaním? Jednoduchá rada. Uspávajte ho v šatke. Dieťa dajte do šatky a začnite sa prechádzať po byte. Môžete sa pritom aj jemne kolísať alebo tancovať a spievať uspávanky. Počkajte, kým dieťa nespí v hlbokej fáze spánku (vtedy má uvoľnené končatiny a nehybnú tvár), inak by sa mohlo pri pokladaní zobudiť. Predkloňte sa a položte dieťa aj so šatkou do postieľky. Potom si opatrne šatku rozviažte. Dieťa pokojne nechajte v šatke a použite ju ako prikrývku.

Ako nosiť dieťa v zime?

Nosenie dieťaťa v zime nepredstavuje žiadny problém. V zime je možné šatku uviazať pod kabát alebo bundu. Nemali by ste však zabúdať na isté zásady: kontrolujte, či má dieťatko teplé nohy. Tak najskôr spozorujete, či mu nie je chladno. Ak nosíte väčšie dieťa, noste dlhší kabát alebo bundu tak, aby malo zakryté nožičky. Vy sama sa nemusíte veľmi obliekať, budete sa pohybovať a nesená záťaž bude zahrievať vaše telo. Dieťatko však len ticho leží alebo sedí, preto mu skôr začne byť chladno. Niektorí rodičia nosia deti teplo oblečené v šatke na svojej bunde. Novorodencov a deti nesené v polohe Kolíska by ste však mali nosiť pod bundou, aby ste ich mohli zahrievať svojím telom.

Môžem počas nosenia vykonávať klasické činnosti a svoje záujmy?

Z vlastnej skúsenosti moje dieťa po pôrode dosť plakalo a a v postieľke samo nechcelo byť. Iba na rukách (jednoducho pri mne). Aj ja som cítila, že potrebujem byť pri nej stále, keďže som sa cítila vo svojej role matky dosť neisto. Musela som však aj niečo spraviť, navariť, upratať. Preto som vyskúšala moju dcérku nosiť aj pri činnosti. Bol to naozaj zážitok. Ona bola spokojná, že sa účastní zaujímavých vecí a nie je sama niekde v postieľke. A ja som mala pocit istoty, že jej nič nechýba. Keď potrebovala, spokojne tam zaspala. Keď potrebovala mlieko, oveľa rýchlejšie som to vycítila. Keď sa potrebovala túliť, túlila sa v šatke. Vychádzky, ktoré iné matky robili s kočiarom, pre mňa boli naozaj radosťou. Mohla som ísť kde som chcela, nemusela som sa obmedzovať nespratnosťou kočíka. Takže som si mohla nakúpiť a nebyť závislá na pomoci. V rámci toho som dieťa „vyvetrala". A čo sa týka mojich záujmov, nie všetky som musela po pôrode obmedziť. Tanec je relax, ktorý milujem. Dieťatko som nemohla nechať samé a tancovať, a tak som si ho dala do šatky a tancovali sme spolu. Tanec sa jej tak páčil, že ani nemukla a väčšinou aj po určitom čase zaspala.

Určite máte zaužívané aj iné činnosti, ktoré radi robíte. Skúste sa sami zamyslieť ako by ste si šatkou mohli pomôcť. Bude to možno zážitok nielen pre dieťa ale aj pre vás.
 

_{Autorka: Bc. Katka Hipšová}

_{www.ekoporadna.sk}